Duke of Edinburgh (DofE) je rozvojový program pre mládež vo veku od 14 do 24 rokov. V tomto projekte študenti rozvíjajú svoje zručnosti v rôznych smeroch, ako šport, angažujú sa v dobrovolníckych organizáciach, a spolupracujú na vývoji svojich talentov. Študenti musia pracovať minimálne 6 mesiacov na splnení svojich cieľov a na konci dostanú medzinárodne uznávaný certificát. Z komunitného centra sa do projektu zapojili dve dievčatá. Tu je rozhovor s nimi. Kateryna 1. Ako si sa k programu DofE dostala? K programu DofE som sa dostala cez moju kurátorku Zuzanu Kubíkovú, ona nám začala rozprávať čo to je, a aké výhody a zážitky my dostaneme, ak sa na tomto...

V Auguste sa konal už druhý ročník prespávacieho táboru pre mládeš. Na tomto tábore sa zúčastnilo 20 teenagerov, Ukrajincov aj Slovákov. Účastnici strávili spolu 4 dni plné zážitkov, hier a vzdelávacích aktivít. Pekné letné dni strávili vonku, hraním športových hier, prechádzkami po okolí, a spoznávaním miestných rastlín. Okrem toho mali možnosť absolvovať workshopy, hrať spoločenské hry a pripraviť vlastnú opekačku. Účastnikom sa najviac páčili večerné aktivity, pozeranie filmov, diskotéka, alebo všeobecné spoznávanie sa a získavanie nových priateľstiev, ktoré vydržali aj po tábore. Vo voľnom čase sa učili zodpovednosti, napríklad aby sa nestratili v lese, spravili si vlastný program, alebo využili túto možnosť, aby sa učili zaujímave...

Aj letné prázdniny boli plné aktivít z Ukrajinského centra. Naši dobrovoľníci a pracovníci pripravili pre deti až 4 turnusy letného tábora. Deti od 6 do 13 rokov si tak mohli užiť plno aktivít, a stráviť leto v spoločnosti dobrého kolektívu. Však aj veľa deti potvrdilo, že tábor im nepriniesol len plno zážitkov, ale aj nových kamarátov a kamarátky. Veľa z učastníkov sa nakoniec aj rozhodlo pokračovať po prázdninach v Slovenskej škole. Každý tábor bol trošku iný, a preto sa deti mohli zúčastniť aj na viacerých turnusoch. V prvom turnuse sa deťom podarilo pripraviť divadeľné predstavenie klasickéj rozprávky Rukavička. Popri výletoch a aktivitách, deti celý tábor...

V detskom klube KCMT sme si vyskúšali techniku na výrobu kaynotypových fotografií. Pokúsili sme sa o výrobu fotografií z prírody, z interiéru a portrétov. S výsledkami sme boli spokojní. Fotografie sa nám podarilo vyrobiť dobre a mali sme z nich radosť. Tu je niekoľko tipov na výrobu kaynotypových fotografií: Najlepší čas na výrobu kaynotypových fotografií je pri dobrom svetle. Ak chcete dosiahnuť jasnejšie fotografie, môžete použiť dlhšiu expozíciu. Ak chcete dosiahnuť tmavšie fotografie, môžete použiť citlivejší kaynotypový papier. Kaynotypovanie je zaujímavá a kreatívna technika, ktorá vám umožní vytvoriť si vlastné jedinečné fotografie.

PRÍBEH ́22UKRAJINSKÉHO KOMUNITNÉHO CENTRA V MARTINE Koncom februára 2022 sa zmenil svet. Ukrajinský svet sa začal ocitať v troskách deštrukcie. A zmenil sa aj náš svet, keďže len pár stoviek kilometrov od našich domov padajú bomby, zomierajú nevinní, a vojnový konflikt vyháňa celé rodiny z ich domovov. Väčšina z nich dúfa, že sa čoskoro vráti naspäť; avšak rýchlo zisťujú, že ich obydlia sa v mnohých prípadoch zmenili na ruiny a oni sa už nemajú kam vrátiť. Už takmer rok žijú v strachu o svojich blízkych, ktorí ostali na Ukrajine; nemôžu spávať lebo manžel či starí rodičia, ktorí ostali doma, možno...

V polovici júna sme mali možnosť zúčastniť sa ukrajinského večera, ktorý organizovala miestna ukrajinská komunita. Bol to úžasný zážitok, pri ktorom sme sa dozvedeli viac o ukrajinskej kultúre a ochutnali sme tradičné ukrajinské jedlá. Večer začal prípitkom na zdravie Ukrajiny. Potom sme sa pustili do ochutnávky jedál. Prvým jedlom bol boršč, tradičná ukrajinská polievka z červenej repy. Boršč bol vynikajúci, mal bohatú chuť a krásnu farbu. Po polievke sme si dali vareniky, ukrajinské knedle plnené rôznymi náplňami. My sme si dali vareniki plnené bryndzou a smotanou. Vareniki boli chutné a šťavnaté. Ďalším jedlom boli holubky, ukrajinské závitky z kapusty plnené...

Na starom internáte pri „slimáku“ žila stará ukrajinka, ktorá vedela variť vojenskú kašu ako nikto iný. Jej kaša bola taká chutná, že sa o nej rozprávalo po celom Martine. Raz som si ju odchytil a spýtal som sa jej, ako pripravuje svoju pšenovú kašu. „To je tajomstvo, ktoré si zoberiem so sebou do hrobu,“ povedala. Bol som sklamaný, ale nevzdal som sa. Rozhodol som sa, že ju budem sledovať a môj čas ešte príde. Jedného dňa sa chystala robiť kašu pre celé komunitné centrum a chcel som to využiť. Ukrajinka urobila v samoobsluhe pri stanici celkom obyčajný nákup. Prišla do...